Kompatibilita

- hardwarova alebo softwerova zhoda

Hardware

- hmotne, technicke vybavenie pocitaca,ktore ku svojej praci potrebuje software

- je to súbor všetkých elektronických a elektrotechnických zariadení, z ktorých je samotný počítač zlození + príslušenstvo. Počnúc základnou doskou, cez mechaniky až po rôzne periférne zariadenia.

Hardware by sme mohli rozdeliť do dvoch základných skupín:

1. vnútorný (interný)

procesor: (alebo tiež aj srdce počítača) = riadiaca jednotka

-poznáme 8, 16, 32… bitové procesory

-súbor jednocípových V/V obvodov (asi 4 000000 tranzistorov v jednom IO)

-môžeme ich rozdeliť do niekoľkých typov :

- Pentium: -vhodný pre všetky skupiny užívateľov

- Pentium pro: -prioritne určený pre servery, pre drobného užívateľa je nevhodný – architektúra si nie veľmi rozumie s „rodinou„ DOS, WINDOWS 3.x, WINDOWS 98

- pentium II.: -výborný procesor pre užívateľov pracujúcich so špecializovanými programami

- typ 386, 486: -v dnešnej dobe iba ak „deťom na hranie„ (ani to nie), pokiaľ neprídu na to, čo sme im kúpili

operačná pamäť:

- tiež aj SIMM (30, 72 pinová) alebo DIMM (168 pinová)

- ich funkčnosť závisí aj od cípovej sady , prenosová rýchlosť sa pohybuje okolo 7 až 10 ns

základná doska:

- je to samostatný plošný spoj, ktorý zabezpečuje prepojenie medzi jednotlivými súčiastkami

zbernice (sloty): dva typy ISA, PCI

- sú to vlastne kontakty na pripojenie rôznych prídavných zariadení (graf. karty, sieťové karty, modemy, prípadne radiče pomalších zariadení - scanner,…)

BIOS, CACHE, CMOS:

- BIOS je súbor systémových programov pre základnú obsluhu obvodov ZD

- V starších ZD je uložený v pamäti ROM, v novších v prepisovatelnej pamäti FLASH EPROM (nie je na hranie!!!)

- CACHE je „vyrovnávacia„ pamäť. Ukladajú sa sem údaje pred zápisom do pomalšieho zariadenia

- 256, 512 kB

- CMOS sem sa ukladajú informácie o konfigurácii a stave počítača

Harddisk:

- prvým parametrom je velkost, udáva sa v bytoch (k, M, G). Dnešným optimom je priblizne 2 az 4 GB.

- Dalším parametrom je prenosová rýchlost. Tá udáva kolko MB dát sa prenesie medzi HDD a iným zariadením za 1s.

- Prístupová doba

Karty:

- grafické, zvukové, sietové

2. vonkajší (externý, periférny)

Vonkajší sa ďalej delí na :

-vstupné zariadenia

klávesnica:

- je to obdoba písacieho stroja

- uz len zo zásady nedokáze nic iné len posielat PC kódy stacených klávesov

- 3 typy: mechanická, membránová alebo bezkontaktová

- na klávesnici sa nachádzajú : -funkcné klávesy

-kurzorové klávesy

-numerická klávesnica

-alfanum. klávesnica

myš:

- grafický ovládac, umoznuje ovládanie kurzora na monitore

-výstupné zariadenia

monitor:

- monochromatické alebo farebné

- obrazovka alebo LCD dispej

- 14, 15,… palcové

- známe typy: MDA, CGA, EGA, HCG, VGA, SVGA (200-1280 riadkov v snímku, 25-80 snímkov za sekundu)

tlačiareň:

- ihličkové- tlač faktúr a podobných dokumentov (rýchle ale hlučné)

- atramentové- farebná tlač, optimálne pre domáce využitie

- laserové- kvalitná tlač, pomerne drahé

- LED diódové- kvalitné a pomerne lacné

-vstupno-výstupné zariadenia

- Disketové mechaniky

- modem

Pamäte počítača

Pamäť je funkčná jednotka, do ktorej možno údaje vkladať, môžu sa v nej uchovávať a z ktorej možno vyberať. Spôsob vkladania údajov do pamäte a druh záznamu závisí od technickej realizácie pamäte.

Pamäť slúži na uloženie (zaznamenanie) informácií a inštrukcií vstupujúcich do počítača, medzivýsledkov, výstupných údajov ale aj grafických informácií a obrazoviek.

Pamäte môžeme klasifikovať podľa rôznych hľadísk.

1. Fyzikálny princíp záznamu údajov:

- Magnetické pamäte – používajú sa v nich feromagnetické materiály. Záznam sa uskutočňuje zmagnetizovaním pomocou magnetického poľa vyvolaného elektrickým prúdom. Záznam sa zachováva aj po prerušení magnetického poľa.

- Elektrické pamäte – obsahujú tranzistorové alebo diódové obvody. Patria sem aj polovodičové pamäte s veľkým stupňom integrácie.

- Tepelné optické pamäte – kde sa záznam robí pomocou laserového lúča na pokovanú záznamovú pásku.

- Holografická pamäť – záznam pomocou laserového lúča dopadá na fotocitlivý materiál.

2. Klasifikácia pamätí podľa:

a) prístupu k uloženým údajom:

- Pamäte s ľubovolným výberom údajov (RAM – Random Acces Memory), napr. polovodičová hlavná pamäť alebo magnetická disková pamäť.

b) možnosti čítania a zápisu:

- Pamäti pre čítanie a zápis – (RWM – Read/Write Memory) – do týchto pamätí je možné v priebehu činnosti kedykoľvek informáciu zapísať a kedykoľvek ju čítať. Typickou pamäťou RWM je napr. hlavná pamäť počítača. Niektoré typy pamätí RWM si po vypnutí napájacieho napätia svoj obsah uchovajú (napr. pamäti s magnetickým záznamom), iné svoj obsah stratia (polovodičové pamäti).

- Pamäti iba pre čítanie – (ROM – Read Only Memory). Z pamäte typu ROM je možné informáciu iba čítať. Prvotný zápis informácie sa vykoná buď pri výrobe pamäte, alebo si ich môže v špeciálnom zariadení naprogramovať používateľ. Typickou vlastnosťou pamätí ROM je to, že si uchovávajú svoj obsah aj po vypnutí napájacieho napätia.

Základné parametre pamäte, podľa ktorých posudzujeme jej vhodnosť v danom počítači:

- Kapacita pamäte – vyjadrená je celkovým počtom bytov alebo slov, ktoré môžu byť. súčasne uložené v pamäti. Zvyčajne sa vyjadruje v kilobytoch (KB) alebo megabytoch (MB).

- Rýchlosť pamäte – je špecifikovaná.

- a) vybavovacím časom – časový interval, ktorý uplynie od okamihu, keď je vyslaná požiadavka na prenos z pamäte, do okamihu, keď sa požadované údaje objavia na výstupe pamäte.

b) cyklom pamäte – určený je minimálnym časovým intervalom medzi po sebe nasledujúcimi príkazmi k činnosti.

- Možnosť zmeny údajov – záleží od druhu pamäte. Údaje uložené v klopnom obvode možno ľahko zmeniť, ale údaje uložené v permanentnej pamäti už nemožno meniť.

- Hustota záznamu – udáva počet bytov na jednotku dĺžky alebo plochy pamäťového prostriedku.

Z hľadiska vzťahu pamäte k počítaču, príp. Podľa umiestnenia rozoznávame:

- Vnútorné pamäte – tvoria súčasť základnej jednotky, plnia špecifické funkcie podporujúce činnosť procesora a svojou kapacitou nepostačujú pre používateľskú prevádzkovú potrebu počítačových systémov.

- Vonkajšie pamäte – patria medzi periférne zariadenia počítača, mnohonásobne rozširujú kapacitu hlavnej pamäte. V porovnaní s vnútornými pamäťami sú síce podstatne pomalšie, ale majú prakticky neobmedzenú pamäťovú kapacitu a sú podstatne lacnejšie.

Hlavná pamäť počítača

- obsahuje práve vykonávaný program a spracúva údaje. Je to pamäť s náhodným prístupom RAM a obyčajne sa skladá z dvoch častí, z ktorých jedna je typu ROM a druhá RWM.

Vonkajšie pamäte

- slúžia na prechodné uchovanie informácií počas výpočtu a na archiváciu informácií. Nie sú súčasťou operačnej (hlavnej) pamäte počítača a procesor k nim pristupuje ako k V/V zariadeniam.

- Pružné disky (diskety) – disketa je výmenné pamäťové médium. Je to tenký plastový kotúč, na povrchu ktorého je nanesená vrstva magnetického materiálu. Údaje sa pri zápise na magnetické médium prostredníctvom magnetickej hlavičky zaznamenávajú ako elementárne magnety, ktoré sú istým spôsobom orientované. Pri čítaní sa pri otáčaní média indukujú v hlavičke napäťové impulzy. Hlavička, ktorá slúži pre záznam a čítanie informácií, je pri čítaní alebo zápise v priamom kontakte s povrchom diskety. Informáciu je možné kedykoľvek prepísať alebo zmazať.

- Pevné disky – pri pevných diskoch sa používa rovnaký princíp záznamu a čítania informácií, ako pri disketách. Na rozdiel od disketovej mechaniky je však mechanika pevného disku úplne uzatvorená, takže pamäťové médium, ktoré sa skladá z jedného alebo niekoľkých pevných diskov, nie je výmenné. V prípade viacerých diskov hovoríme o diskovom zväzku. Magnetické hlavičky sa nedotýkajú priamo povrchu disku, ale plávajú vo vzdialenosti niekoľkých mikrometrov nad jeho povrchom. Rýchlosť disku charakterizujú dva údaje. Prvý udáva, ako dlho trvá vyhľadanie určitej informácie na disku (doba prístupu), druhý udáva, ako rýchlo je disk schopný informáciu preniesť (rýchlosť prenosu). Kapacita pevných diskov sa dnes pohybuje okolo niekoľkých gigabytov (GB).

- Kazetovo-páskové pamäti – využívajú magnetický spôsob záznamu informácií. Údaje sa zaznamenávajú na kazetu s magnetickou páskou (cartridge). Používa sa viac typov kaziet, ktoré sa líšia svojou veľkosťou a kapacitou. Kapacita jednej kazety sa bežne pohybuje v stovkách MB. Nevýhodou kazetovo-páskových pamätí je nízka záznamová rýchlosť.