informatika

Tabuľkový procesor Excel

Človek často pracuje s informáciami v podobe tabuliek, ktoré sú charakterizované číselnými hodnotami alebo grafmi. Preto sa k štandardnému programovému vybaveniu počítačov priradili aj tabuľkové procesory. Tabuľkové procesory sú programy, ktoré sa špecializujú na numerické spracovanie číselných údajov, ich zápis a ich grafické znázorňovanie. Dokážu automaticky uskutočňovať prepočty podľa buď nami zadaných matematických výrazov, alebo pomocou štatistických, numerických, databázových a iných funkcií. Spôsoby využitia tabuľkových procesorov sú obrovské. Používajú sa ako prostriedok pre analýzu a spracovanie číselných dát . Sú obzvlášť mocným nástrojom pre manipuláciu s údajmi ekonomického charakteru. Nástroje pre ekonomické analýzy, modelovanie a prognózovanie spolu s množstvom štatistických a finančných funkcií ho predurčujú za ideálneho pomocníka najmä v peňažníctve a bankovníctve. Má širokú paletu matematických i zákazníckych funkcií, automatické generovanie grafov interaktívnym spôsobom ai.

Na základnú myšlienku tabuľkových procesorov – vytváranie, vypĺňanie a prepočítavanie tabuliek automatizovaným spôsobom na počítači – prišiel roku 1977 študent Harvardskej univerzity R. Birkin so svojím priateľom a počítačovým odborníkom R. Franklinom. Program, ktorý vytvorili, našiel široké uplatnenie v mnohých odboroch ľudskej činnosti. Autori ho začali predávať pod obchodným názvom VisiCalc pre osobné počítače Apple. Neskôr sa tejto myšlienky chytila firma LOTUS a vyvinula profesionálny tabuľkový procesor s názvom LOTUS-1-2-3. Postupne aj ostatné softwarové firmy prinášali na trh svoje produkty ako SuperCalc, Multiplan, QuatroPro, Framework ap.

Základné pojmy

Tabuľka – usporiadaný systém riadkov a stĺpcov, do ktorých zapisujeme údaje medzi sebou logicky súvisiace.

Bunka (Cel)– základná stavebná jednotka každej tabuľky. Do bunky zapisujeme samotné údaje. Bunka je charakterizovaná:

1. svojou polohou. Tá je určená jednoznačne svojou adresou. Napr. A4. Pri adresácii bunky

rozlišujeme: absolútnu a relatívnu adresu bunky.

Relatívna adresa bunky je určená len svojou polohou bunky. T.j. adresou napr. A4. Ak

v matematických výrazoch použijeme takýto spôsob adresovania, indexy buniek sa posúvajú

automaticky pri kopírovaní vzorcov

Ak nechceme, aby sa pri kopírovaní vzorcov indexy posúvali, musíme adresu bunky zadať

absolútne. Pomocou znaku $ pred označením stĺpca fixujeme jeho pozíciu a znakom $ pred

číslom riadku fixujeme zas pozíciu riadku. Pr. $A$4 je absolútna adresa bunky A4

2. svojím obsahom. Obsah bunky je to, čo môžeme do bunky napísať.

• text
• numerickú hodnotu
• matematický výraz
• funkciu ((matematickú, štatistickú, dátumovú, podmienený príkaz IF a pod.)

1. Svojím formátom. Formát bunky určuje vzhľad bunky, tvar písma, alebo čísla, počet desatinných miest, ale aj farba popredia alebo pozadia bunky, jej viditeľnosť atď.

Dvojkliknutím na ikonu vlastného programu sa spustí tabuľkový procesor Excel. Zobrazí sa pracovná kniha (Workbook), tj. súbor obsahujúci predom definovaný počet pracovných hárkov (Sheets). Neprázdny prienik riadku a stĺpca sa nazýva bunka (Cell). Niekoľko pracovných hárkov sústredených v jednom súbore tvorí pracovnú knihu. Počet pracovných hárkov sa dá ľubovolne meniť podľa potreby, pridať i ubrať. To isté platí pre riadky, stĺpce a bunky na jednotlivých hárkoch.

Ak za názvom položky v menu nasledujú … (tri bodky), Excel ponúkne dialógové okno, ak nasleduje , bude zobrazené bočné menu a ak za názvom nenasleduje žiaden znak , bude príkaz reprezentovaný položkou vykonaný okamžite. V prípade, že existuje pre daný príkaz horúci kláves (Hot Key), je kombinácia klávesov uvedená vpravo od názvu príkazu. Napr. Copy – Ctrl+C.